Horehronie
Kamil Peteraj (lyr.) / Martin Kavulič (comp.) / Kristína Peláková
Keď sa slnko skloní na Horehroní chce sa mi spievať, zomrieť aj žiť
Keď sa slnko skloní na Horehroní túžim sa k nebu priblížiť
Na tráve ležím a snívam o čom sama neviem
V tom vánku, čo ma kolíše keď je slnko najnižšie
Najkrajšie stromy sú na Horehroní to tiché bratstvo vraví mi poď
Sem sa vždy vrátim keď ma niečo zroní, vravia to stromy: z pliec to zhoď
Na tráve ležím a snívam o čom sama neviem
V tom vánku, čo ma kolíše keď je slnko najnižšie
Keď sa slnko skloní na Horehroní tam niekde v ďiaľke náš zvon zvoní
Keď má ma to bolieť tak nech ma bolí raz sa to stratí do čiernej hory
Na tráve ležím a snívam oči tíško plačú
V tom vánku, čo ma kolíše keď je slnko najnižšie
Na tráve ležím a snívam oči tíško plačú
V tom vánku, čo ma kolíše keď je slnko najnižšie
Najkrajšie stromy sú na Horehroní
When the sun goes down in Horehronie, I want to sing, die and live
When the sun goes down in Horehronie, I wish I could get closer to the sky
I’m lying on the grass and dreaming, of what, I don’t even know myself
In the breeze that gently sways me, when the sun is at its lowest point
The most beautiful trees are in Horehronie, a silent brotherhood is telling me: come
I come back here when I feel sad, the trees are saying: shake it off
I’m lying on the grass and dreaming, of what, I don’t even know myself
In the breeze that gently sways me, when the sun is at its lowest point
When the sun goes down in Horehronie, out there somewhere far away our bell is ringing
When it hurts, let it hurt, one day it will vanish in the black mountain
I’m lying on the grass and dreaming, my eyes are crying softly
In the breeze that gently sways me, when the sun is at its lowest point
I’m lying on the grass and dreaming, my eyes are crying softly
In the breeze that gently sways me, when the sun is at its lowest point
The most beautiful trees are in Horehronie
